Pastoracia - Sviatosti Ježiš Kristus nám udeľuje Boží život skrze sedem sviatostí, ktoré ustanovil a zveril svojej Cirkvi:

Týkajú sa všetkých etáp a dôležitých chvíľ života kresťana. Dávajú životu viery kresťanov vznik a rast, uzdravenie a poslanie. Sú to viditeľné znaky milosti, ktoré udeľujú milosť tým, ktorí ich prijímajú s potrebnými dispozíciami. Mocou spasiteľného diela vykonaného raz navždy Kristom, pôsobia samotným vysluhovaním v tých, ktorí nekladú prekážku: „Ex opere operato iis qui non ponunt obicem“. Sú účinné, pretože v nich pôsobí sám Kristus, on krstí,... Sviatosti máme nielen platne a dovolene vysluhovať a prijímať, ale slúžiť aj iným, aby ich s úžitkom prijímali. Sviatosti nás posväcujú, budujú Kristovo telo, vzdávajú Bohu kult, napomáhajú vzrast lásky, poučujú. Vieru predpokladajú, živia, posilňujú a vyjadrujú.

Od 1.2.2015 do ekonomickej farskej rady Farnosti Trenčianska Telá sú menovaní títo členovia:

obrazok 1

Pri hľadaní začiatkov farnosti musíme zájsť do 14. storočia. V písomných prameňoch z roku 1310 sa spomína farnosť Dobrá. V tomto roku sa konal súpis desiatkov, v ktorom sa uvádza aj meno dobranského farára Tomáša s titulom opáta. Dobrá odvádzala pápežské desiatky zoborskému opátstvu. Ďalším písomným dokladom je súpis kostolov z roku 1324, v ktorom sa v  uvádza aj patrocínium farského kostola v Dobrej – Svätý kríž. Hoci kostol z tohto obdobia sa nezachoval, toto patrocínium je zachované aj v súčasnom kostole, ktorý stojí na mieste pôvodného. V spomínanom roku bol farárom Ján. Farnosť Dobrá sa spomína aj v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332–1337, s menom dobranského dekana Tomáša. V roku 1332 bol Trenčiansky dekanát rozdelený na Závažský (pravá strana Váhu) a Dobranský (ľavá strana Váhu). Toto rozdelenie Trenčianskeho dekanátu trvalo až do novej úpravy v roku 1952. V 14. storočí zaujímala Dobrá popredné miesto v cirkevnej správe. Rozsiahly Trenčiansky archidiakonát mal v tomto čase iba dvoch dekanov, a to v Dobrej a v Žiline. Okolo roku 1450 obsadili Dobrú a jej faru bratríci. V tomto období vyhorel aj pôvodný farský kostol, vystavaný v románskom slohu. Zostala z neho len zvonica; zvony si však odniesli bratrícke vojská. V období reformácie účinkovalo v Dobrej niekoľko evanjelických kňazov (prvý bol Šimon Parquidinus Strelicenus, nasledovali Štefan Dežerický, Matej Súček, Pavel Felicides Mlynárik, Daniel Maltides). V čase rekatolizácie sa spravovania farnosti ujali znova katolícki kňazi. Z kánonickej vizitácie, ktorú v roku 1611 vykonal Eliáš Láni, sa dozvedáme, že vo farskom kostole boli dva zvony. Tieto zvony sú zachované dodnes. Jeden z nich je poškodený a nefunkčný, druhý je inštalovaný na súčasnej zvonovej stolici a slúži svojmu účelu. V rokoch 1706–1709 spravoval dobranskú farnosť Ján Skačiansky. Po jeho odchode bola Dobrá pričlenená k farnosti Trenčianska Teplá a stala sa jej filiálkou. Kedy sa v Trenčianskej Teplej postavil kostol, nie je presne známe. Z kánonických vizitácií sa dozvedáme, že už v roku 1507 bola v obci fara, a tým je dokázaná nepriamo aj existencia kostola. Meno prvého teplanského farára je známe z roku 1519, kedy bola pri trenčianskom chráme zriadená altária, na posviacke ktorej sa zúčastnil aj farár Juraj z Teplej. Spočiatku bola Trenčianska Teplá filiálkou farnosti Dobrá, samostatnou farnosťou sa stala v roku 1510. Počiatky reformácie na trenčianskom panstve, teda aj v obciach teplanskej farnosti sú spojené s majiteľom panstva Imrichom Forgáčom. Šíriteľmi protestantizmu boli aj ďalší vlastníci panstva z rodu Ilešháziovcov. Dôležitú úlohu v rekatolizácii obyvateľstva zohrali jezuiti. V roku 1644 pričinením ostrihomského arcibiskupa Juraja Lipaja sa usadili v kláštore na Skalke pri Trenčíne. O dva roky neskôr sa z pastoračných dôvodov presťahovali do Trenčína, kde založili gymnázium. V druhej polovici 17. storočia dostali jezuiti do správy aj niektoré farnosti v Trenčianskom archidiakonáte, medzi ktorými bola aj teplanská farnosť. Patrili do nej vtedy aj obce Trenčianske Teplice, Opatová, Kubrá a Kubrica. Nakoľko teplanská farnosť bola veľmi rozsiahla, v roku 1725 boli obce Kubrá a Kubrica pričlenené k soblahovskej farnosti. V roku 1789 sa oddelila Opatová a stala sa samostatnou farnosťou, ku ktorej sa pripojila Kubrá. Z pôvodnej rozsiahlej dobranskej farnosti (spred roku 1510) sa tak vytvorili dve: Opatová a Trenčianska Teplá. Farnosť Trenčianska Teplá mala filiálky Trenčianske Teplice, Dobrá a Príles. V roku 1997 sa od farnosti oddelili Trenčianske Teplice a stali sa novou farnosťou. V súčasnosti sú hranice farnosti totožné s hranicami obce Trenčianska Teplá, ktorá má podľa posledného sčítania 3780 obyvateľov, z toho 3331 katolíkov. Farnosť patrí do Trenčianskeho dekánatu. Základný kameň súčasného farského kostola bol položený 21. apríla 1733. Kostol bol konsekrovaný 28. júna 1789 biskupom Františkom Xaverom Fuchsom a bol zasvätený sv. Matúšovi.